
4.5.2026 (SITA.sk) – Rozhovor Fish & Chips s Petrou Bernasovskou.
Je stálicou slovenského éteru, ktorú mnohí spoznávajú pod legendárnou prezývkou Dalila. Hoci pôvodne snívala o divadelných doskách a ako študentka herectva moderátormi pohŕdala, osud ju privial k mikrofónu, ktorý už nepustila. Petra Bernasovská v otvorenom rozhovore pre SITA v podcaste Fish & Chips spomína na svoje začiatky, boj s trémou aj na to, prečo je v dnešnej rýchlej dobe kľúčový obsah, a nie rýchlosť reči.
Od opovrhovania k láske na prvý „mikrofón“
Cesta Petry Bernasovskej k rádiu nebola priamočiara. Ako študentka prvého experimentálneho ročníka herectva na konzervatóriu mala o svojej kariére jasnú predstavu. „Všetci sme opovrhovali moderátormi. Hovorili nám: vy budete moderátori a tí z VŠMU budú herci. My sme to rázne odmietali,“ spomína s úsmevom na vtedajšie nastavenie študentov.
Jej kariéra skutočne začala v trnavskom divadle, kde stvárnila hlavné úlohy, a neskôr pokračovala v legendárnom Štúdiu L+S po boku Kopytovcov či Júliusa Satinského. Bod zlomu však prišiel po revolúcii, kedy divadlá upadali a herci zápasili s nízkymi platmi. Práve po jednom z predstavení dostala ponuku skúsiť to vo Fun rádiu, ktoré v tom čase hľadalo ženský hlas.
Zrod Dalily a trpké začiatky
Hoci dnes pôsobí suverénne, jej rozhlasové začiatky sprevádzala obrovská tréma. „Moje začiatky boli trpké. Chcela som niečo povedať a úplne mi zamrzol hlas,“ priznáva. Trpezlivosť kolegov a domáce nahrávanie sa na magnetofón jej však pomohli vypracovať sa.
Práve v tomto období vznikla aj jej ikonická prezývka. „Prišla som tam ako 19-ročné dievča, celá vyľakaná medzi chlapmi. Povedali mi, že u nás musí mať každý prezývku,“ hovorí Petra. Kolega Šesto vtedy len pozrel na jej krabičku cigariet a stroho oznámil: „Budeš Dalila“.
Autentickosť ako kľúč k úspechu
Bernasovská dodnes vníma rádio ako špecifickú formu javisku. „Pomáha mi, keď mám v hlave pocit, že vidím ľudí, ktorým to hovorím. Ako keby tam to javisko bolo,“ vysvetľuje. Za tie roky pochopila, že najdôležitejšou vlastnosťou moderátora nie je vyumelkovaný prejav, ale prirodzenosť.
„Vždy, keď chcel niekto niekoho prerábať, nedopadlo to dobre. Človek sa v tom necíti komfortne a poslucháči to okamžite počujú.“
Sama priznáva, že hoci je v éteri ikonou, so svojím hlasom v nahrávkach dodnes nie je stotožnená. „Vždy si tam nájdem niečo, čo mi nesedí. Je to ako so zrkadlom – vidím chyby, ale snažím sa s tým žiť,“ dodáva.
Moderná doba: Dáta verzus emócie
Rádio sa od 90. rokov výrazne zmenilo. Dnes sa v éteri merajú sekundy a tlak na rýchlosť informácií je enormný. Petra však upozorňuje, že kvalita nie je v rýchlosti reči: „Môžem byť dynamická vtedy, keď viem formulovať svoje myšlienky. Je to o obsahu“.
Ako vzor uvádza Milana Lasicu, ktorý dokázal do jednej krátkej vety vložiť obrovskú myšlienku. Práve Lasica jej dal jednu z najcennejších lekcií o úprimnosti v médiách aj v živote. Keď sa ho pýtala, či by ľudia mali hovoriť vždy pravdu, odpovedal, že v žiadnom prípade, inak by svet neexistoval. „Dnes už viem, že sa tomu hovorí slušnosť,“ dopĺňa moderátorka.
Boj s hejtom a radosť z povolania
Byť na očiach verejnosti prináša aj tienisté stránky v podobe internetovej nenávisti. Petra sa naučila hejty nečítať a chrániť si tak svoje nastavenie. „Ľudia na nenávistné informácie zareagujú oveľa rýchlejšie ako na to, keď majú niekoho pochváliť,“ konštatuje triezvo.
Napriek všetkým zmenám a výzvam ju práca pri mikrofóne stále napĺňa energiou. „Po každom vysielaní sa mi zlepší nálada. Milujem stretávanie sa s ľuďmi a to, že ich myšlienky ma môžu obohatiť,“ uzatvára Petra Bernasovská s tým, že jej hlavným cieľom zostáva jediné – robiť ľuďom radosť.
V rozhovore sa doviete aj o veľkom životnom obrate
Od herectva k mikrofónu: Ako študentka herectva moderátormi úprimne pohŕdala a verila, že jej cesta patrí len divadlu.
- Osudové stretnutie: K rádiovej práci ju privial nedostatok peňazí po revolúcii a náhodná ponuka od chalana, ktorý ju videl hrať v predstavení.
- Ako prišla k menu: Dozviete sa, že prezývka Dalila nevznikla ako premyslený marketingový ťah, ale v sekunde podľa krabičky cigariet, ktorú mala vtedy na stole.
O tom, čo sa deje v zákulisí a v hlave
Boj s vlastným strachom: Petra otvorene hovorí o svojich začiatkoch, kedy jej od trémy „zamŕzal“ hlas a musela sa tajne nahrávať doma na magnetofón, aby sa vôbec naučila rozprávať.
- Útek z javiska: Dozviete sa o jej najväčšom trapase, keď kvôli únave a stresu dostala „okno“ a uprostred moderovania športových cien proste utiekla z pódia.
- Vzťah k sebe samej: Priznáva, že hoci ju ľudia milujú, ona sama sa dodnes nerada počúva zo záznamu a na svojom prejave stále hľadá chyby.
O jej pohľade na svet a ľudí
- Prečo ju to stále baví: Dozviete sa, že po každom vysielaní má lepšiu náladu a jej motorom je snaha urobiť ľuďom aspoň malú radosť v ich bežnom dni.
- Múdrosť od Lasicu: Spomína na vzácny moment s Milanom Lasicom, ktorý ju naučil, že úprimnosť za každú cenu nie je vždy správna a že niekedy je dôležitejšia obyčajná ľudská slušnosť.
- Recept na dobrý rozhovor: Petra verí, že kľúčom je nechať hosťa odložiť pripravené papiere a staviť na čistú prirodzenosť, lebo tú poslucháč vždy vycíti.
Podcast: Podcast Fish Chips
Viac k témam: Moderátorka, Rádio, Rozhovory
Zdroj: SITA.sk – Petra Bernasovská: „Rádio je neviditeľné divadlo a poslucháč vašu prirodzenosť vycíti“ – ROZHOVOR © SITA Všetky práva vyhradené.
