14.11.2026 (SITA.sk) – November 1989 zostáva pozitívnou udalosťou, jeho význam však oslabuje polarizácia.
Súčasná politická polarizácia oslabuje pozíciu 17. novembra. Ukázal to prieskum agentúry Focus pre organizácie Chcem tu zostať a Post Bellum. Zisťovali, ako slovenská spoločnosť vníma odkaz 17. novembra. Prieskum vykonávala v októbri na vzorke 1 017 respondentov.
Výsledky ukázali, že November 1989 zostáva pre Slovákov prevažne pozitívnou historickou udalosťou, no jeho spoločenská pozícia sa postupne oslabuje a triešti pod vplyvom súčasnej politickej polarizácie, sociálnej reality a nenaplnených očakávaní. „Hoci si väčšina spoločnosti myslí, že pád režimu stál za to, dominuje sklamanie z toho, že sme ponovembrové šance nevyužili. Aktuálne dáta tak potvrdzujú, že namiesto rozdeľovania potrebujeme hľadať to, čo nás spája,“ doplnila agentúra.
Väčšina si myslí, že zmena režimu stála za to
Zmena spoločenského systému po roku 1989 stála za to podľa 56 percent opýtaných. To však naráža na hodnotenie toho, ako krajina s touto príležitosťou naložila. Až 59 percent respondentov je totiž presvedčených, že Slovensko ponovembrové príležitosti nevyužilo.
Opačného názoru je iba 32 percent opýtaných. Tento rozpor sa podľa dát prieskumu prejavuje aj v emóciách, ktoré v občanoch vyvoláva doterajší vývoj krajiny. Najčastejšie respondenti uvádzali sklamanie (44 %). Ďalších 27 percent ľudí vyjadrilo obavy a nádej len 22 percent.
Slobodu si Slováci spájajú najmä s osobnou autonómiou
Agentúra Focus zisťovala aj to, čo pre obyvateľov dnes znamená sloboda. Osobnú autonómiu a možnosť sebarealizácie uviedlo 64 percent z nich, slobodu cestovania a pohybu označilo 47 percent a možnosť pracovať v zahraničí 25 percent. Slobodu prejavu vníma ako zisk ponovembrového vývoja 23 percent Slovákov. Na vedľajšej koľaji v rebríčku hodnôt stoja formálne politické práva, akým je napríklad právo zakladať politické strany.
Túto možnosť označili len tri percentá respondentov. „Slovenská spoločnosť tak dnes nestojí pred jednoduchým konfliktom ”sloboda verzus nostalgia za komunizmom“. Občania oceňujú otvorené hranice a občianske slobody, no zároveň vyjadrujú hlbokú nespokojnosť s fungovaním inštitúcií, sociálnou spravodlivosťou, zdravotníctvom a rovnosťou pred zákonom,“ priblížila agentúra.
Politické tábory hodnotia November 1989 rozdielne
Prieskum podľa sociológa a riaditeľa agentúry Focus Martina Slosiarika potvrdil, že ľudia dejiny neriešia izolovane, ale filtrujú ich cez dnešnú skúsenosť. Hodnotenie Novembra 1989 sa stalo pritom pevnou súčasťou identity politických táborov.
„Obyvatelia November 1989 hodnotia aj podľa toho, ako vnímajú výsledok nasledujúcich 37 rokov. Politická sloboda, otvorené hranice a pluralitná demokracia sa v odpovediach stretávajú s hodnotením sociálnych nerovností, kvality štátu a vlastnej životnej situácie,“ spresnil Slosiarik. Negatívny postoj k 17. novembru môže preto znamenať, že skôr odmietajú výsledky transformácie, než že by chceli návrat k prednovembrovému režimu.
Agentúra zároveň upozornila, že rozdiely medzi politickými blokmi sú omnoho väčšie než rozdiely podľa bežných demografických charakteristík. „Hodnotenie Novembra funguje ako skratka širšieho sporu o charakter režimu, smerovanie Slovenska a vzťah k Západu. V tomto zmysle už November nepredstavuje iba spoločnú historickú spomienku. Stáva sa jedným zo symbolov, prostredníctvom ktorých dnešné politické tábory definujú samy seba a svojich protivníkov,“ doplnila agentúra.
Najstaršia generácia je najkritickejšia
Čísla z prieskumu ukazujú, že v bloku opozičných strán Progresívne Slovensko, Kresťanskodemokratické hnutie, Sloboda a Solidarita, Hnutie Slovensko a Demokrati vníma November 1989 pozitívne 69 percent voličov. V bloku strán Smer-SD, Hlas-SD, Slovenská národná strana a Republika je to iba 36 percent. Prieskum súčasne odhalil aj výrazné generačné rozdiely.
Najpozitívnejší vzťah k Nežnej revolúcii vyjadrila Generácia X. Kladne ju hodnotilo 53 percent Slovákov z tejto generácie. Naopak, najstaršia generácia je k novembrovým udalostiam najkritickejšia. Až 57 percent ľudí z generácie Baby boomers tvrdí, že zmena režimu za to nestála. Agentúra vysvetlila, že starší ľudia November 1989 často posudzujú cez optiku straty sociálnych istôt a dnešnej ekonomickej situácie.
„Mladé generácie (Gen Z a Mileniáli) November neodmietajú a kladne ho hodnotí 47 %. Prejavuje sa však u nich historický odstup a nižšia sformovanosť názorov. Slobodu vnímajú ako samozrejmosť, no v odpovediach mladých často svieti možnosť „neviem“ (43 % u Gen Z), čo otvára priestor pre prácu školstva či rodiny pri odovzdávaní historického kontextu,“ uviedla agentúra.
Pokles záujmu o historické udalosti
Podľa riaditeľky Post Bellum Sandry Polovkovej prieskum ukázal aj jeden zaujímavý trend, a tým je celkový pokles kladného hodnotenia viacerých historických udalostí spolu s rastom odpovedí „neviem“. Naznačuje to podľa nej dva paralelné procesy. „Pri niektorých historických udalostiach rastie politická a hodnotová polarizácia, pri iných slabne znalosť a schopnosť zaradiť ich do spoločného historického príbehu. November 1989 stojí na pomedzí oboch týchto procesov,“ povedala Polovková. Riaditeľka Post Bellum v tom vidí veľkú výzvu pre školstvo, vzdelávacie aj pamäťové inštitúcie.
Podľa iniciatívy Chcem tu zostať, ktorá organizuje Festival Nežná!, prieskum potvrdzuje, že 17. november polarizuje spoločnosť a stáva sa témou politických konfliktov. „To by sme však nemali dopustiť. Ak v spoločnosti prevláda frustrácia a sklamanie z doterajšieho vývoja, liekom nie je ďalšie rozdeľovanie, ale hľadanie toho, čo nás spája,“ skonštatoval riaditeľ iniciatívy Erik Kliment,
Viac k témam: 17. november, agentúra Focus, Chcem tu zostať, kampaň chcem tu zostať, Nežná revolúcia, November 1989, Post Bellum, Prieskum
Zdroj: SITA.sk – Spoločenská pozícia 17. novembra sa oslabuje, dôvodom je politická polarizácia aj nenaplnené očakávania © SITA Všetky práva vyhradené.
