25.6.2026 (SITA.sk) – Mesto Košice predstavilo dlho očakávanú analýzu samosprávneho usporiadania, k problematike sa vyjadril Jozef Andrejčák z UPJŠ v Košiciach a poslanec Igor Šimko.
Mesto Košice nedávno predstavilo dlho očakávanú analýzu modelu samosprávneho usporiadania a riadenia Košíc, ktorú si pred časom objednalo od dvoch univerzít. Dokument, ktorý minulý týždeň predstavili odborníci z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Ekonomickej univerzity v Bratislave, vychádza z rozsiahlych odborných analýz realizovaných v priebehu rokov 2025 a 2026. Reaguje aj na dlhodobé výzvy, ktorým metropola východu čelí.
Odborníci predstavili tri možné scenáre
Mesto má v súčasnosti 22 mestských častí (MČ), ktoré majú svoje vlastné orgány, rozpočty i pôsobnosti. Spracovatelia predstavil tri možné varianty podľa analýzy. Prvá možnosť by priniesla najmenšiu zmenu, a to zachovanie súčasného systému MČ, no pri spresnení kompetencií a úprave vzťahov medzi MČ a mestom. Ide podľa nich o model s vysokou politickou priechodnosťou, no zároveň ponechávajúci neefektívny systém.
Druhá možnosť čiastočne zodpovedá najnovšej novele zákona o meste Košice, ktorá nastavuje štyri väčšie MČ, zodpovedajúce súčasným okresom Košice I až Košice IV, ak sa vedenie mesta a MČ do určitého času nedohodnú inak. Podľa riešiteľov analýzy by v takomto modeli mali MČ posilnené kompetencie, no daná zmena by priniesla rozsiahly presun kompetencií a financovania. Daný model by bol podľa jeho slov organizačne, politicky i finančne náročnejší, než sa na prvý pohľad zdá. Výsledkom by boli umelo vytvorené MČ, bez vlastnej identity, so silnými kompetenciami. Tretí model predstavuje najvyšší stupeň integrácie, teda jedno mesto, s jedným primátorom a zastupiteľstvom, pričom MČ by zanikli ako právnické osoby.
Víťazný model by ušetril milióny eur
„Najvýraznejšiu podporu odborného tímu získal model jednotného mesta so zachovaním lokálnej participácie. Tento variant predpokladá zánik mestských častí ako samostatných samosprávnych jednotiek, no zároveň vyzdvihuje využívanie mechanizmov, ktoré umožnia obyvateľom jednotlivých lokalít podieľať sa na rozhodovaní a presadzovať miestne priority. Podľa spracovateľov dokumentu ide o riešenie, ktoré najlepšie kombinuje čo najvyššiu efektívnosť riadenia, zrozumiteľnejšie kompetencie a silnejšiu strategickú koordináciu aktivít vnútri mesta. Ročne by prinieslo úsporu v miliónoch eur. V hodnotenom období rokov 2015 – 2024 by dosiahli takmer 60 miliónov eur,” informovalo mesto Košice v tlačovej správe.
Doplnilo, že najmenej vhodným modelom bol podľa spracovateľov analýzy variant vytvorenia štyroch väčších mestských častí. S týmto modelom ale pracuje nedávno schválená novela zákona o meste Košice z dielne poslancov NR SR Igora Šimka (Hlas-SD) a Andreja Sitkára (Smer-SD). Do návrhu novely sa krátko pred schválením v parlamente dostal inštitút referenda. Pozmeňujúci návrh bol schválený vo výbore, podľa neho by mesto Košice mohlo po dohode s mestskými poslancami a starostami pripraviť alternatívny model územného členenia.
Obyvatelia dostanú šancu rozhodnúť v referende
O takto pripravenom návrhu by následne obyvateľstvo mesta rozhodovalo v referende. Zároveň sú podmienky návrhu nastavené tak, že maximálny počet mestských častí by nemohol byť viac než desať a najmenšia z nich by nemala mať menej ako päťtisíc obyvateľov, aby bol zachovaný cieľ racionalizácie a efektívnejšieho fungovania samosprávy. Ak by bolo referendum neúspešné, prípadne by hlasujúci návrh mesta nepodporili, novela stanovuje, že počet mestských častí sa automaticky zníži na štyri, a to podľa aktuálneho okresného členenia.
Jozef Andrejčák z Katedry verejnej politiky a teórie verejnej správy Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach pre agentúru SITA skonštatoval, že z prezentácie analýzy možno zhodnotiť, že analýza objektívne zhodnotila aktuálny stav dvojúrovňovej samosprávy v metropole východu, a to vrátane problémov, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe. Andrejčák podotkol, že zatiaľ nemal možnosť preštudovať analýzu ako takú. Dodal, že prezentované hodnotenia súčasného stavu, napríklad o oblasti kompetencií či financií, ako aj ďalšie charakteristiky, sú známe.
Andrejčák by prijal model štyroch mestských častí
„Navrhované modely berú na zreteľ aj súčasné platné znenie zákona o meste Košice a z môjho pohľadu považujem za vhodné zachovanie dvojúrovňovej samosprávy s počtom mestských častí štyri,” dodal. Považuje tiež za potrebné, a očakával by, že daný materiál už bude hovoriť aj o prerozdelení kompetencií či nastaveniach financovania so zohľadnením špecifík nových mestských častí.
„Tak, aby to bolo efektívne – kompetenčne a finančne. Taktiež by takýto materiál mal následne riešiť možné otázky a potrebné postupy v kontexte vzniku nových mestských častí, napríklad prechody majetkov, možnosti vysunutých úradov nových mestských častí, a tak ďalej,” vraví. Odborník na verejnú správu zdôraznil, že analýza má zmysel, vzhľadom na to, že mestské zastupiteľstvo má podľa nedávnej novely zákona časovo limitovanú právomoc v otázke úpravy počtu mestských častí. „Práve na základe tohto dokumentu by mal vychádzať navrhovaný nový model usporiadania dvojúrovňovej samosprávy,” myslí si Andrejčák.
Čím viac úradov, tým drahšia samospráva
Jeden z predkladateľov nedávnej novely zákona o meste Košice Igor Šimko na margo analýzy skonštatoval, že je logické, že variant bez mestských častí, centralizovaným mestom vyšiel z analýzy ako najvýhodnejší, keďže by pri ňom zmizli výdavky na všetky úradovne MČ aj ich zamestnancov. V súvislosti s tým, že analýza poukázala aj na riziká variantu so štyrmi mestskými časťami, ktorý navrhuje novela zákona za predpokladu, že sa mesto a jeho zastupiteľstvo nedohodnú inak do 31. marca 2027, sa Šimko vyjadril, že vníma skôr interpretačné riziká.
„Ak sa porovnáva nula, tri a štyri MČ, tak je logické, že čím viac MČ je, tým je to drahšie. Na druhej strane tento variant ráta aj s inými kompetenciami ako sú dnes, a teda sa miešajú dve rôzne veci. Jedna vec je fungovanie pri súčasnom stave, kde by pri znížení počtu MČ bola logická úspora, a druhá vec je, ak sa dajú kompetencie MČ, a tým pádom aj viac peňazí,” vysvetľuje.
Šimko odmieta úplné zrušenie mestských častí
„Poslanci aj starostovia majú dnes jedinečnú príležitosť povedať si ako to chcú a ako to chcú občania,” vraví, poukazujúc, že novela dáva predstaviteľom mesta a terajších MČ možnosť dohodnúť sa na inom počte MČ, než štyri, maximálne ich však môže byť desať. Ich návrh by následne museli v referende odsúhlasiť občania. Podotkol ale, že ak sa nedohodnú, automaticky začne platiť model štyroch MČ. „My (predkladatelia) sme nerozhodli definitívne, dali sme im stupeň voľnosti, aby sa rozhodli tí, ktorých sa to týka,” dodal.
Napriek tomu, že z analýzy vyšiel ako najvýhodnejší model jednotného mesta, Šimko s úplným zrušením MČ nesúhlasí, je toho názoru, že mesto s vyše 200-tisíc obyvateľmi si zaslúži dvojúrovňovú samosprávu. Zdôraznil, že demokracia a výkon moci čosi stoja. „Nechcem ju (analýzu) dehonestovať. Ale ak sa niečo robilo z Bratislavy, tak to bola práve analýza. Zákon o meste Košice sa robil s Košičanmi a predstaviteľmi mesta,” uzavrel.
Viac k témam: Analýza, Košické mestské časti, Mesto Košice, Novela zákona, Poslanec, Samospráva, UPJŠ v Košiciach
Zdroj: SITA.sk – Čo hovorí odborník Andrejčák a predkladateľ novely Šimko na analýzu modelu samosprávneho usporiadania a riadenia mesta Košice? © SITA Všetky práva vyhradené.
