8.9.2025 (SITA.sk) – Na Magistráte mesta Košice si možno pozrieť výstavu o prvých obetiach komunizmu v metropole východu. Výstava „Obyvatelia Košíc odvlečení do gulagov – Prvé obete komunizmu“ je inštalovaná pred vstupom do zasadačky magistrátu. Ako mesto informovalo, jej cieľom je pripomenúť verejnosti temné stránky histórie.
Temné dejinné okamihy
Záštitu nad ňou prevzal námestník primátora Marcel Gibóda (SaS). Pri otvorení výstavy boli prítomní aj riaditeľ Múzea obetí komunizmu Pavol Hric (nositeľ ceny Ústavu pamäti národa a ceny mesta Košice), poverený vedúci Archívu mesta Košice Michal Tunega aj samotný Gibóda. „Výstava nadväzuje na úspešnú výstavu a publikáciu „Gulagy – prvé obete komunizmu na Slovensku“, ktoré vydalo Múzeum obetí komunizmu v Košiciach pri príležitosti 80. výročia deportácií do gulagov z územia Slovenska,“ informovalo mesto.
Gibóda skonštatoval, že expozícia na šiestich veľkoplošných paneloch mapuje temné, no dôležité dejinné okamihy metropoly východu a má poslúžiť ako štít voči nevedomosti, spomienkovému optimizmu aj ignorovaniu histórie systematického nastoľovania zločineckého komunistického režimu. „Mesto Košice reflektuje na hybridné hrozby aj vzdelávaním, a pripomínaním si udalostí napríklad pomocou výstav,“ uviedol Gibóda.
Na príprave výstavy sa podieľalo Múzeum obetí komunizmu spolu s Archívom mesta Košice a samotným mestom. Verejnosti je prístupná počas úradných hodín magistrátu, to znamená v pondelky, utorky a štvrtky od 8:00 do 15:30, v stredy od 8:00 do 18:00 a počas piatkov od 8:00 do 14:30. Neskôr bude umiestnená aj v blízkosti Námestia osloboditeľov.
Osudy ľudí
Expozícia mapuje osudy ľudí, ktorých protiprávne zatýkali a odvliekli do gulagov v Sovietskom zväze. „Mnohí nevinní civilisti sa stali obeťami bezprávia, ktorého sa na nich dopúšťala sovietska armáda už v rokoch 1944 až 1945. Zatýkali sa rôzne etnické a národnostné skupiny ako Slováci, Česi, Maďari, Rusíni, Nemci a ďalší. Trpeli nielen odvlečení, ale aj ich rodiny, manželky a deti,“ uvádza mesto Košice.
Dosiaľ známe údaje ukazujú, že v rokoch 1944 a 1945 bolo do gulagov odvlečených 7 419 slovenských občanov, medzi nimi viac ako dve stovky žien. Približne 550 z nich sa domov už nevrátilo. „Vstup Červenej armády do strednej Európy na jeseň 1944 neznamenal iba oslobodenie od nemeckej okupácie, sprevádzala ho i vlna masového zatýkania a deportácií do sovietskych pracovných táborov. Z Československa neboli násilne odvlečení len ruskí emigranti a ich rodinní príslušníci, ale aj domáce obyvateľstvo,“ uvádza mesto Košice. Doplnilo, že výskumy obetí komunizmu ukazujú, že počty zavlečených nie sú konečné, a stále sa objavujú nové mená a osudy ľudí.
Mesto Košice ozrejmilo, že mnoho ľudí bolo deportovaných do pracovných táborov na základne falošných obvinení, ktoré boli neraz motivované osobným prospechom. „Maďari a Nemci boli zavlečení najmä na princípe kolektívnej viny, len pre svoj pôvod. Tajná polícia NKVD sa zamerala aj na predstaviteľov Podkarpatskej Rusi, najmä na tamojšiu inteligenciu. Dochádzalo aj k bezdôvodným zatknutiam len preto, aby si Sovieti naplnili deportačné kvóty,“ uviedla samospráva.
Obete deportácií
Z Košického kraja zavliekli do gulagov 4 206 ľudí, spomedzi nich sa nikdy nevrátilo domov 264. Priamo z Košíc bolo zavlečených do gulagov 349 ľudí, 28 zomrelo. Slovenské obyvateľstvo bolo najčastejšie deportované do gulagov v Nuzale v Rusku, kam bolo odvlečených 381 ľudí, taktiež do Jenakieva na území Ukrajiny, kam odvliekli 292 ľudí, ale aj na Donbas, kam smerovalo 267 odvlečených. Obete deportácií skončili aj v Staline, kam bolo odvlečených 228 ľudí, a taktiež na ruskom Sibíri, kde odvliekli 98 osôb.
„V súčasnej dobe, keď sa opäť glorifikuje komunistický režim, je dôležité poukazovať na škody, ktoré na našom území napáchal Sovietsky zväz a pripomenúť aj občanom Slovenska, že Rusko ako pokračovateľ odkazu Sovietskeho zväzu nepriniesol len oslobodenie slovenského územia od nacistického Nemecka, ale aj spúšť, smrť a skazu,“ píše mesto Košice na svojom webe. Poverený vedúci Archívu mesta Košice Michal Tunega doplnil, že v mestskom archíve sa nenachádzajú priamo zoznamy Košičanov odvlečených do gulagov, no možno tam nájsť uložené žiadosti rodinných príslušníkov o povolenie návratu internovaných obyvateľov Košíc.
„Tieto žiadosti môžu slúžiť ako doplnkový zdroj informácií k zoznamom, ktoré spracováva Múzeum obetí komunizmu v Košiciach a Ústav pamäti národa. Prezentovaná výstava by nevznikla bez spolupráce s Múzeom obetí komunizmu, ako aj s ďalšími pamäťovými inštitúciami, ktoré poskytli obrazové materiály na túto výstavu, za čom im ďakujeme,“ dodal.
„Hneď po príchode Červenej armády začali zložky SMERŠ a NKVD deportovať obyvateľov Košíc do gulagov, napriek tomu, že Československá zmluva mala garantovať prevzatie moci samosprávnymi orgánmi mesta. Nevinní ľudia boli odvlečení do gulagov na dlhé roky a pritom neboli odsúdení za žiadne trestné činy. Táto svojvôľa mocných sa neskôr rozvinula do veľkých rozmerov a obete komunizmu začali prudko narastať,“ podotkol na záver riaditeľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach Pavol Hric.
Viac k témam: Komunizmus, Múzeum, Výstava
Zdroj: SITA.sk – Na Magistráte mesta Košice si možno pozrieť výstavu o prvých obetiach komunizmu v metropole východu – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.
