22.7.2025 (SITA.sk) – Viaceré ustanovenia navrhovaných zmien v zákone o politických stranách a zákone o podmienkach výkonu volebného práva môžu byť v napätí, ak aj nie priamo v rozpore s ustanoveniami Ústavy SR, ktoré garantujú slobodnú súťaž politických síl. Pre agentúru SITA to v súvislosti s navrhovanou novelizáciou spomínaných zákonov uviedol emeritný sudca Ústavného súdu SR Ladislav Orosz.
Menoval najmä článok 31 Ústavy SR, ktorý garantuje slobodnú súťaž politických síl. Orosz však zároveň poznamenal, že novelizácia prináša aj nemálo návrhov, ktoré legislatívno-technicky skvalitňujú oba dotknuté zákony.
“Osobne ma teší, že viaceré z nich tlmočila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán na základe skúseností z aplikačnej praxe ešte na konci predchádzajúceho funkčného obdobia komisie,” poznamenal Orosz, ktorý bol v minulosti predsedom štátnej volebnej komisie.
Úprava spôsobu financovania politických subjektov
Navrhované zmeny by mali upraviť spôsob financovania politických subjektov. Predkladateľ uvádza, že konsolidácia verejných financií sa dotýka všetkých občanov SR a považuje za vhodné, aby na nej participovali aj politické strany a politické hnutia.
“V prípade, že uvedená výška deficitu v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa konajú voľby do NR SR, bude rovná alebo vyššia ako 3 percentá podielu na hrubom domácom produkte (HDP), výsledná suma príspevkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje krátiť o 30 percent. Ak bude uvedená výška deficitu v relevantnom čase nižšia ako 3 percentá podielu na HDP, príspevky zo štátneho rozpočtu budú politickej strane vyplatené v plnej výške za príslušný kalendárny rok,” uvádza sa v predloženom návrhu z dielne ministerstva vnútra.
Výhrady k úvodnej časti dôvodovej správy
Zdôrazňuje, že mechanizmus výpočtu príspevkov zo štátneho rozpočtu pre politické strany sa nemení, len ustanovuje krátenie sumy príspevku za hlasy, príspevku na činnosť a príspevku na mandát v prípade zhoršenej ekonomickej situácie krajiny, a to na základe výšky deficitu verejnej správy SR.
“Vzhľadom na neprimerane štedré financovanie politických strán z prostriedkov štátneho rozpočtu nemám zásadnejšie výhrady ani k návrhu ministerstva vnútra skracovať sumu štátneho príspevku politickým stranám, ktoré na ne získali nárok podľa výsledkov v posledných parlamentných voľbách,” zhodnotil Orosz s tým, že výhrady má ale k tomu, ako je predmetná časť navrhovanej novelizácie zákona jej tvorcami prezentovaná v úvodnej časti dôvodovej správy.
“Hneď v druhom odseku všeobecnej časti dôvodovej správy sa zdôrazňuje, že týmto návrhom zákona sa “…reaguje na nevyhnutnú konsolidáciu verejných financií, na ktorej by sa okrem občanov Slovenskej republiky mali primerane podieľať aj politické strany”. Podľa mňa ide o populisticky ladený a priehľadný manéver predkladateľa odpútať pozornosť od tých ustanovení návrhu, ktoré vyvolávajú ústavné otázniky,” vraví Orosz.
Ustanovenie, ktoré je v rozpore s ústavou
Medzi ustanoveniami, ktoré vyvolávajú polemiku o tom, či sú v rozpore s ústavou, spomenul emeritný sudca ÚS SR najmä navrhované zvýšenie volebnej kaucie pri voľbách do Národnej rady SR. Tá by podľa predloženého návrhu mala stúpnuť zo súčasných 17-tisíc eur na 50-tisíc eur.
“Viacero ústavných právnikov už v minulých týždňoch upozornilo na to, že ide o ustanovenie, ktoré je s vysokou pravdepodobnosťou v rozpore s ústavou, argumentujúc pritom nálezom Ústavného súdu z februára 2009,” poukázal Orosz s tým, že predmetným nálezom ÚS SR rozhodol o návrhu generálneho prokurátora vo veci namietaného nesúladu niektorých ustanovení v tom čase platného zákona o voľbách do NR SR a zákona o voľbách do europarlamentu.
Námietky k výške volebnej kaucie
Medzi námietkami bolo aj zavedenie volebnej kaucie, a najmä jej výška. Orosz priblížil, že značnú časť odôvodnenia nálezu tvorí časť venovaná volebnej kaucii, okrem iného obsahuje aj pomerne podrobnú analýzu súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Pripomenul tiež, že ÚS SR v závere k tejto problematike konštatoval, že si je vedomý toho, že požiadavka volebnej kaucie ako jedna z podmienok účasti politického subjektu vo voľbách parlamentu môže predstavovať nemalý problém pre menšie a novozaložené politické strany, a preto sa z hľadiska ústavných limitov obmedzovania základných práv a slobôd všeobecne vyjadrených v ústave, v spojení so základným právom občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov, ako aj princípom slobodnej súťaže politických síl, nachádza na hraniciach ústavnej tolerovateľnosti.
Odlišné stanovisko Lajosa Mészárosa
“Žiada sa pripomenúť, že odlišné stanovisko k odôvodneniu väčšiny pléna Ústavného súdu SR v tejto veci predložil sudca Lajos Mészáros, ktorý na základe pozoruhodnej argumentácie vyslovil nesúhlas s citovaným záverom väčšiny sudcov, ktorej podstatu zhrnul nasledovne: “Ústava ponecháva zákonodarcovi široký priestor pre koncepciu volieb, avšak v prípade volieb ako slobodnej súťaže politických síl požaduje umožnenie a ochranu tejto súťaže. Volebné kaucie súvisia s obmedzením volebnej súťaže, a preto ich považujem za nesúladné s ústavou,”” cituje Orosz.
Mészáros tiež vo svojom odlišnom stanovisku poukázal aj na nález českého ústavného súdu, ktorý zrušil volebné kaucie pre ich rozpor s Ústavou ČR aj Listinou základných práv a slobôd. Aj pri zohľadnení inflačných tlakov za uplynulé desaťročie sa Orosz domnieva, že navrhované zvýšenie volebnej kaucie pre voľby do NR SR na nie je zlučiteľné s článkom 31 Ústavy SR, podľa ktorého “zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti“.
Ďalšie sporné ustanovenie
Ústavné otázniky by mohlo vyvolať aj zvýšenie volebnej kaucie pre voľby do Európskeho parlamentu, aj keď v tomto prípade by podľa neho mohlo byť z ústavného hľadiska akceptovateľné.
“Neústavnosť navrhovaného zvýšenia výšky volebnej kaucie pre voľby do NR SR podľa emeritného sudcu ÚS SR drasticky zvyšuje ďalšie sporné ustanovenie predmetnej novely, podľa ktorého by nárok na vrátenie volebnej kaucie budú mali mať len strany, ktoré vo voľbách získajú aspoň päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. V súčasnosti sa pritom kaucia vracia stranám, ktoré vo voľbách získali aspoň dve percentá hlasov. Ide zjavne o ustanovenie, ktoré diskriminačne pôsobí najmä proti novozaloženým a mimoparlamentným politickým stranám,” hodnotí Orosz.
Rovnako hodnotí aj zmenu zákona o politických stranách
Doplnil, že rovnako diskriminačne vo vzťahu k novým či mimoparlamentným stranám, a v rozpore s článkom 31 Ústavy SR, hodnotí aj navrhovanú zmenu zákona o politických stranách, ktorá mení pravidlá na získanie príspevkov zo štátneho rozpočtu.
Podľa predloženého návrhu by mal tento nárok vzniknúť len politickej strane, ktorá získa prinajmenšom päť percent z celkového počtu platne odovzdaných hlasov. V súčasnosti pritom postačuje zisk troch percent z celkového počtu platne odovzdaných hlasov. Nárok na vrátenie kaucie a príspevok by tak mali mať len politické strany, ktoré sa na základe výsledkov volieb stanú parlamentnými politickými stranami.
“Parafrázujúc už spomenuté odlišné stanovisko emeritného sudcu Lajosa Mészárosa navrhované zvýšenie hranice nadobudnutia nároku na vrátenie volebnej kaucie a sťaženie podmienok na získanie nároku na príspevky zo štátneho rozpočtu významne pripomína príbeh o tých, ktorí vyšli na vyššie poschodia a potom ostatným vytiahli rebrík, aby ich zbytočne neotravovali pri výkone verejnej moci,” poznamenáva Orosz.
Novelizácia bude pravdepodobne napadnutá
Predpokladá, že ak bude navrhovaná novelizácia zákona o politických stranách a volebného zákona schválená v znení, ktoré bolo predložené do pripomienkového konania, s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude napadnutá návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.
“Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného si neviem predstaviť, že by sudcovia Ústavného súdu v súčasnom personálnom zložení, mohli v rozpore s právnymi názormi vyslovenými ich bývalými kolegami v náleze PL. ÚS 6/2008 dospieť k záveru, že vyššie analyzované ustanovenia navrhovanej novely zákona o politických stranách a volebného zákona, týkajúce sa zvýšenia sumy volebnej kaucie, drastického zvýšenia podmienok na vrátenie volebnej kaucie a sťaženia podmienok na nadobudnutie nároku na príspevky zo štátneho rozpočtu, sú z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné,” dodáva Orosz.
Orosz sa obáva závažnejších zásahov
Na druhej strane ale nepredpokladá ani to, že by sa stanoviská a názory odborníkov na ústavu upozorňujúce na nesúlad viacerých navrhovaných ustanovení so základným zákonom štátu, ktoré boli tlmočené počas pripomienkového konania, stretli s porozumením u súčasnej vládnej koalície.
“Naopak obávam sa, že už pri rokovaní o predmetnom návrhu na úrovni vlády dôjde, v súlade s v posledných mesiacoch prezentovanými názormi lídrov koaličných politických strán, ešte k závažnejším zásahom do úpravy výšky volebnej kaucie, podmienok jej vrátenia, ako aj k sprísneniu podmienok vzniku nároku na štátne príspevky, pričom nemožno vylúčiť ani rozšírenie návrhu o ďalšie ustanovenia, ktoré budú vo významnom napätí s ústavou,” uzavrel Orosz pripomínajúc napríklad zámer zvýšiť hranicu súčasného volebného prahu pre vstup do parlamentu zo súčasných piatich na sedem percent z celkového počtu platne odovzdaných hlasov pre kandidujúcu politickú stranu, ktorý viackrát prezentoval predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
Viac k témam: Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva, Novela zákona o politických stranách, Politické strany, Ústava SR, Volebný zákon
Zdroj: SITA.sk – Orosz má výhrady k ustanoveniam navrhovaných zmien vo volebnej legislatíve, viaceré vyvolávajú ústavné otázniky © SITA Všetky práva vyhradené.
