Prieskum ukázal, ako kriedová revolúcia a exekúcia Šutaja Eštoka ovplyvnili percentá Smeru a Hlasu. Zaujímavý je aj pohyb KDH

18.11.2025 (SITA.sk) – Kriedová revolúcia, exekúcia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka ani demisia podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca nezhoršili preferencie Smeru-SD ani Hlasu-SD. Ukázal to najnovší prieskum volebných preferencií od agentúry SCIO.

Voľby by vyhralo Progresívne Slovensko

Keby sa voľby konali v polovici novembra, na prvom mieste by skončilo Progresívne Slovensko s 22,33 percenta voličských hlasov. Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD so 17 percentami. Za Smerom by nasledovalo hnutie Republika s podporou 11,79 percenta.

Do parlamentu by sa ďalej dostalo hnutie Slovensko, ktorému by odovzdalo hlas 8,19 percenta účastníkov prieskumu, tesne za ním strana Hlas-SD s 8,06 percenta hlasov a strana Sloboda a Solidarita so 7,57 percenta voličských hlasov. Bránami parlamentu by tesnejšie prešlo aj Kresťanskodemokratické hnutie s podporou 6,33 percenta, a tiež Demokrati, ktorých by volilo 5,09 percenta respondentov.

Rétorika smerujúca k roli obete komplotu

Prieskum, ktorý agentúra vykonávala od 10. do 14. novembra na vzorke 1 000 respondentov ukázal, že voliči strany Smer-SD a Hlas-SD oproti októbrovému prieskumu nielenže nezmenili svoje politické preferencie, ale došlo aj k ich miernemu nárastu.

Podľa hlavného analytika agentúry SCIO Martina Klusa sa tak zdá, že rétorika smerujúca k roli obete komplotu smerom k ich voličom zafungovala, a to rovnako v prípade premiéra a predsedu Smeru Roberta Fica v kriedovej kauze, ako aj v prípade ministra vnútra a predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka v prípade jeho zablokovania účtu exekútorom.

Pokles popularity Hlasu pritom evidentne nepriniesla ani vynútená demisia ich podpredsedu vlády Petra Kmeca, ktorú náš zber zachytil už len čiastočne. Naopak, vzhľadom na avizovanú rozhodnosť predsedu vlády aj zmierlivú reakciu predsedu Hlasu môžu voliči oboch strán celú vec nakoniec vyhodnotiť ako zodpovedný prístup všetkých zainteresovaných,” doplnil Klus.

Zaujímavý je podľa Klusa aj pohyb kresťanských demokratov, ktorí sa po jednorazovom októbrovom poklese, ktorý mohol súvisieť s podporou zmeny ústavy, vrátili na takmer pôvodné percentá.

Politický subjekt Zoroslava Kollára

Ak by sa voľby konali teraz, do parlamentu by sa nedostali koaličná Slovenská národná strana (3,97 %), hnutie Sme rodina (3,85 %), Maďarská aliancia (2,98 %) ani strana Za ľudí (1,49 %). Do prieskumu zahrnuli aj nový politický subjekt Zoroslava Kollára Právo na pravdu.

Nová strana v prieskume získala podporu 1,36 percenta opýtaných. Oproti minulému mesiacu nastal v prípade Práva na pravdu pokles.

Prvýkrát sme neuviedli do zátvorky aj meno zakladateľa Zoroslava Kollára, čo evidentne spôsobilo pokles. Svedčí to o tom, že poznateľnosť značky je v tomto prípade ešte pomerne výrazne nižšia ako osoba lídra,” uzavrel Klus.

Viac k témam: Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Minister vnútra SR, Premiér Slovenskej republiky, Prieskum, Prieskum agentúry SCIO, Prieskum preferencií politických strán
Zdroj: SITA.sk – Prieskum ukázal, ako kriedová revolúcia a exekúcia Šutaja Eštoka ovplyvnili percentá Smeru a Hlasu. Zaujímavý je aj pohyb KDH © SITA Všetky práva vyhradené.