
16.11.2026 (SITA.sk) – Bronz z Dakaru mu podľa vlastných slov potvrdil, že kráča správnym smerom, a dodal motiváciu ďalej sa zlepšovať.
Slovenský plavec Matiáš Ondrej Krištof sa navždy zapísal do histórie slovenského športu, keď na olympijských hrách mládeže v Dakare získal bronzovú medailu a ako prvý otvoril medailový účet slovenskej výpravy. V rozhovore pre agentúru SITA prezradil, aké emócie prežíval po svojom úspechu, prečo ho rovnako potešili medaily krajanov a čo považuje za najnáročnejšiu súčasť cesty na olympijské pódium.
Priznal tiež, že sa musel naučiť zvládať pochybnosti a tlak, pričom práve mentálnu prípravu považuje za jednu z najväčších športových výziev. Bronz z Dakaru mu podľa vlastných slov potvrdil, že kráča správnym smerom, a dodal motiváciu ďalej sa zlepšovať.
SITA: Stali ste sa prvým slovenským medailistom na olympijských hrách mládeže v Dakare. Čo ste prežívali v okamihu, keď ste zistili, že máte bronz?
Matiáš Ondrej Krištof: Bol to neopísateľný pocit, ktorý som si predtým ani nedokázal predstaviť. Získanie olympijskej medaily pre mňa znamená nesmierne veľa a som hrdý, že som sa stal prvým Slovákom v histórii, ktorému sa to na olympijských hrách mládeže podarilo. Zároveň ma teší, že som mohol otvoriť medailový účet slovenskej výpravy. Verím, že tým sa naše úspechy v Dakare iba začali.
Krátko po vašom bronze pridali ďalšie dve medaily aj Vivien Vadovičová a Stela Megelová. Neskôr získal zlato i cyklista Timotej Michalík a striebro cyklistka Karolína Hajduková s boxerkou Karolínou Kollárovou. Ako ste ich úspechy prežívali?
Ich úspechy som prežíval s rovnakou radosťou, ako keby som medailu získal ja sám. Počas hier sme tvorili jeden tím a jednu rodinu, preto bolo prirodzené tešiť sa z každého slovenského úspechu. Bol som na nich nesmierne hrdý. Veril som, že to dokážu, a ich medaily boli krásnym momentom pre celú našu výpravu.
Čo bolo na ceste k olympijskej medaile najťažšie? Prišli aj chvíle pochybností?
Za najnáročnejšiu považujem najmä mentálnu prípravu. Šport nie je iba o fyzickej kondícii, ale aj o schopnosti správne sa nastaviť na tréningy a zvládnuť tlak počas pretekov. Aj ja som občas pochyboval, no postupne sa učím nenechať sa rozhodiť a sústrediť sa na svoj výkon. Je to oblasť, v ktorej sa chcem naďalej zlepšovať.
Plávanie znamená množstvo hodín v bazéne a pravidelný režim. Čo vám z bežného života rovesníkov najviac chýba a čo vám, naopak, šport dáva?
Plávanie si vyžaduje veľa času, či už v bazéne, vo fitku, alebo pri samotnej príprave. Prirodzene tak musím obetovať čas, ktorý by som inak venoval rodine, kamarátom či iným aktivitám. Na druhej strane mi šport umožňuje zažívať jedinečné veci, cestovať, spoznávať nových ľudí a vytvárať priateľstvá na celý život. Práve tieto skúsenosti ma formujú nielen ako športovca, ale aj ako človeka.
Keď sa pozriete o štyri roky dopredu, kde by ste chceli byť ako plavec? Zmenila olympijská medaila vaše ambície?
Predpovedať, kde budem o štyri roky, je náročné, pretože v športe sa môže stať čokoľvek. Táto medaila mi však ukázala, aký potenciál mám a kam sa môžem posunúť. Zároveň mi potvrdila, že idem správnou cestou. Mojím cieľom je pokračovať v práci, ďalej sa zlepšovať a napredovať nielen v bazéne, ale aj v osobnom živote.
Viac k témam: Olympijské hry mládeže
Zdroj: SITA.sk – Prvý slovenský medailista z Dakaru Krištof: Olympijský bronz mi ukázal, aký mám potenciál © SITA Všetky práva vyhradené.
